Právo

• Druh práce, ktorú bude zamestnanec vykonávať a jej stručná charakteristika,
• Miesto výkonu práce zamestnanca – konkrétna adresa alebo názov obce,
• Deň nástupu do práce – je to zároveň aj deň vzniku pracovného pomeru,
• Mzdové podmienky – ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
• Okrem povinných náležitostí zamestnávateľ uvedie v pracovnej zmluve aj ďalšie pracovné podmienky, napr. výmeru dovolenky, hmotné výhody, výplatné termíny alebo dĺžku výpovednej doby.

Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s pracovnými, mzdovými podmienkami a jeho právami a povinnosťami, ktoré mu budú vyplývať z pracovnej zmluvy.

Pracovný pomer na dobu neurčitú

O pracovnom pomere na dobu neurčitú hovoríme vtedy, keď v pracovnej zmluve nie je určená doba jeho trvania alebo ak neboli splnené podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú.

Pracovný pomer na dobu určitú

Pracovný pomer na dobu určitú možno najdlhšie dohodnúť na dva roky a opätovne ho predĺžiť najviac dvakrát v rámci dvoch rokov. O opätovne dohodnutom pracovnom pomere hovoríme vtedy, ak má dôjsť k vzniku pracovného pomeru na dobru určitú medzi tým istým zamestnancom a zamestnávateľom pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na dobu určitú.

Pracovný pomer na kratší pracovný čas

Podľa Zákonníka práce je pracovný čas časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.

Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť pracovný pomer aj na kratší čas ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas. Rozsah pracovného času je na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom, napr. polovičný úväzok. Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas prislúcha mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky dni v pracovnom týždni. Takýto druh pracovného pomeru môže vyhovovať či už mamičkám, ktoré sa starajú o malé dieťa a zároveň nechcú stratiť svoje pracovné návyky alebo aj zdravotne postihnutým osobám.

Delené pracovné miesto

Delené pracovné miesto je forma pracovného pomeru na kratší pracovný čas, kde si zamestnanci pripadajúci na jednu pracovnú pozíciu rozvrhnú pracovný čas, ktorý na ňu pripadá. V prípade ak sa zamestnanci nedohodnú na rozvrhnutí pracovného času medzi seba, rozhodne za nich zamestnávateľ.

Domácka práca a telepráca

Domáckou prácou sa rozumie pracovný pomer zamestnanca, ktorého miesto výkonu práce v pracovnej zmluve je doma alebo na inom dohodnutom mieste. Za domácku prácu sa nepovažuje práca vykonávaná príležitostne zamestnancom doma alebo na inom dohodnutom mieste.

Teleprácou sa rozumie pracovný pomer zamestnanca, ktorého miesto výkonu práce v pracovnej zmluve je doma alebo na inom dohodnutom mieste a pri výkone svojej práce využíva informačné technológie.

Podľa § 52, ods. 1. Zákonníka práce sa na zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu nevzťahujú ustanovenia o rozvrhnutí týždenného pracovného času, nepretržitom dennom odpočinku, odpočinku v týždni a prestojoch, nepatrí mu mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu v sviatok alebo za nočnú prácu.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť na plnenie svojich úloh zamestnať fyzické osoby na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Pracovný čas zamestnanca na dohode nesmie presiahnuť 12 hodín v priebehu 24 hodín, v prípade mladistvého je tento čas 8 hodín.

Dohody vykonávané mimo pracovného pomeru sa smú uzatvárať iba na dobu určitú, a to maximálne na 12 mesiacov. Dohody musia byť uzatvorené písomne, inak sú neplatné.

Dohoda o pracovnej činnosti

Fyzická osoba, ktorá uzatvorila dohodu o pracovnej činnosti so svojím zamestnávateľom nesmie odpracovať viac ako 10 hodín týždenne (nie v priemere ako je to u dohody o brigádnickej práci študentov).

Dohoda o vykonaní práce

Tento druh dohody sa uzatvára medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou len na prácu, ktorá nepresiahne 350 hodín v kalendárnom roku.

Podanie výpovede je právnym úkonom. Pracovný pomer môže byť ukončený zo strany zamestnanca týmito spôsobmi:

dohodou – vzor žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou https://zmluvy.tulu.sk/sablony/105/skoncenie-pracovneho-pomeru-dohodou

Najjednoduchším spôsobom ukončenia pracovného pomeru je jeho ukončenie dohodou za predpokladu, že sa dohodnete so zamestnávateľom na presnom dátume ukončenia pracovného pomeru. V tomto prípade sa pracovný pomer skončí dohodnutým dňom, takže ho takto môžete ukončiť aj zo dňa na deň. Dohoda sa uzatvára písomne a jedno jej vyhotovenie vám musí zamestnávateľ dať. Pokiaľ o to požiadate, dohoda musí obsahovať dôvod vášho odchodu.

výpoveďou – vzor výpovede https://www.profesia.sk/kariera-v-kocke/vzory-dokumentov/vzor-vypovede-zo-strany-zamestnanca/

V tomto prípade môžete dať výpoveď zamestnávateľovi z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Váš pracovný pomer sa však v tomto prípade neskončí okamžite, ale až po uplynutí zákonom ustanovenej alebo dohodnutej výpovednej doby.

Dĺžka výpovednej doby je najmenej jeden mesiac.

Ak ste zamestnaný u zamestnávateľa už dlhšie ako rok, dĺžka výpovednej doby je najmenej dva mesiace.

Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Takže ak podáte výpoveď 13. júna, výpovedná doba začne plynúť až od 1. júla a skončí sa 31. augusta.

Dajte si pozor na to, aby ste zmysle uvedenej dohody zotrvali počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, pretože inak má váš zamestnávateľ právo na peňažnú náhradu.

Ak ste sa pri uzavretí pracovnej zmluvy dohodli na možnosti ukončenia výpoveďou aj bez plynutia výpovednej doby, môžete podať výpoveď prakticky okamžite.

okamžitým skončením – vzor výpovede https://www.profesia.sk/kariera-v-kocke/vzory-dokumentov/vzor-okamziteho-skoncenie-pracovneho-pomeru-zo-strany-zamestnanca/

Pracovný pomer môžete okamžite ukončiť, ak:

• podľa lekárskeho posudku nemôžete ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ vás do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku nepreradil na inú pre vás vhodnú prácu,
• vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,
• je bezprostredne ohrozený váš život alebo zdravie,
• ste mladistvý zamestnanec (teda máte menej ako 18 rokov) a nemôžete vykonávať svoju prácu bez ohrozenia svojej morálky.

Okamžite môžete skončiť pracovný pomer iba v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozviete. Okamžité skončenie pracovného pomeru musíte oznámiť písomne, musíte v ňom vymedziť jeho dôvod a do 1 mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozviete, ho doručiť zamestnávateľovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

skončením v skúšobnej dobe – vzor https://zmluvy.tulu.sk/sablony/97/oznamenie-o-skonceni-prac-pomeru-v-skusobnej-dobe

V skúšobnej dobe môžete ako zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru doručte zamestnávateľovi aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

skončenie pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu

Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. Pred uplynutím dohodnutej doby môžete skončiť pracovný pomer nasledovne, pričom platia rovnaké pravidlá ako pri pracovnom pomere na dobu neurčité (popísané vyššie):

• dohodou,
• výpoveďou,
• okamžitým skončením,
• skončením v skúšobnej dobe.

Označenie zmluvných strán: Presné označenie osoby, ktorá vlastní byt (prenajímateľ) a osoby, ktorá sa chystá do bytu nasťahovať (nájomca). Pri fyzických osobách sa uvádza meno a priezvisko, dátum narodenia a adresa trvalého bydliska. Pri právnických osobách sa uvádza obchodné meno, sídlo spoločnosti, IČO a zápis v príslušnom obchodnom registri.

Predmet nájmu a rozsah jeho používania: Predmetom nájmu je byt, či nebytový priestor. Jeho označenie musí byť presné. Uvádzajte preto katastrálne územie, parcelné číslo pozemku, súpisné číslo bytového domu, číslo vchodu, číslo poschodia, číslo bytu, na ktorom je bytový dom postavený. Odporúča sa pridať aj názov obce a okresu. Spolu s predmetom nájmu patrí do tejto kategórie aj rozsah, v akom sa daný objekt bude využívať. Treba označiť aj počet izieb, či veľkosť obytnej plochy.

Výšku nájomného: Suma za nájom, na ktorej sa dohodli obe strany, čiže prenajímateľ a nájomca. Na Slovensku musí byť cena nájomného minimálne 1 cent. Bezplatný nájom totiž na našom území neexistuje. V takom prípade by totiž išlo o zmluvu o bezodplatnom užívaní veci.

Okrem toho sa doporučuje pridať aj opis bytu, jeho stavu a príslušenstva. Taktiež spôsob platenia nájomného a termín, do ktorého je nájomca povinný ho uhradiť. Fakt, na ktorý ľudia pri vytváraní nájomných zmlúv často zabúdajú je uvedenie podmienok, kedy sa môže suma nájomného navýšiť. Je totiž šanca, že sa zvýšia celkové náklady na prevádzku bytu. Tiež je možné udeliť nájomcovi poplatok pri omeškaní nájomného.

Zákon vyslovene nestanovuje, že nájomná zmluva na byt musí mať písomnú podobu. Ak sa zmluva o prenájme bytu neuzavrie písomne, vyhotoví sa aspoň zápisnica o jej obsahu. Nájomná zmluva môže byť uzavretá buď na dobu určitú alebo dobu neurčitú. Ak v zmluve doba nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva sa uzavrela na dobu neurčitú.

Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Ak nájomca užíva byt aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Vzor nájomnej zmluvy na byt

Poskytovanie peňažnej pôžičky je obvykle spojené s platením úrokov. Úrok je odplata za užívanie peňažnej požičanej sumy (istiny) a platí sa v určitom dohodnutom percente za určité obdobie (spravidla jedného roka). Ich výška je síce stanovená dohodou oboch zmluvných strán, nemôže byť však stanovená tak vysoko, že by bola v rozpore s dobrými mravmi a mohlo by sa jednať zo strany veriteľa o úžeru, čo je trestným činom. Takáto dohoda by bola v takomto prípade neplatná.

Od úrokov musíme odlišovať úrok z omeškania. Je to odlišný pojem a predstavuje sankciu za omeškanie s platením (vrátením) požičaného peňažného dlhu (čiastky). Výška úroku z omeškania, je na rozdiel od úroku, stanovená osobitným predpisom. V občiansko-právnych vzťahoch je v čase písania tohto článku výška úroku z omeškania 9% z dlžnej sumy za rok, čo je cca 0,02% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Ak nie je priamo v zmluve dohodnutý úroky, platí sa jedná o bezúročnú pôžičku a v takomto prípade dlžník vráti veriteľovi iba požičanú sumu (istinu). Na rozdiel od úroku, úrok z omeškania má právo veriteľ žiadať od dlžníka, ak je dlžník v omeškaní s plnením záväzku.

Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Ak sa rozhodneš pre písomnú podobu uzatvorenia zmluvného vzťahu, uzatvoríš zmluvu o pôžičke, ktorá je upravená v § 657 a 658 Občianskeho zákonníka, čo je zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení.

Presná zákonná citácia (§ 657 OZ) zmluvy o pôžičke:

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Touto zmluvou sa prenechávajú veci určené podľa druhu dlžníkovi na voľné nakladanie, na dohodnutú dobu a zároveň sa stanovuje povinnosť dlžníka, po dohodnutej dobe, veci určené podľa druhu vrátiť veriteľovi. Dlžník nevracia veriteľovi tie isté veci, môže ich spotrebovať, môže s nimi voľne nakladať. Tieto veci určené podľa druhu sa stávajú vlastníctvom dlžníka a dlžník vracia veriteľovi iné veci toho istého druhu. Napr. peniaze. Veriteľ, či už je to banka alebo ktokoľvek iný, ti poskytnú bankovky, ktoré ty spotrebuješ, to znamená utratíš za niečo, na čo ich potrebuješ a pre čo si si ich požičal a veriteľovi, banke alebo inému subjektu, potom vrátiš.

Čo má obsahovať zmluva o pôžičke

V zmluve sa uvedú zmluvné strany (meno/názov, adresa/sídlo, IČO, bankové spojenie, štatutárny zástupca). Uvedie sa v nej predmet zmluvy, ktorým je poskytnutie napr. peňažnej čiastky veriteľom dlžníkovi na dohodnutú dobu s tým, že veriteľ je povinný predmetné peniaze dať dlžníkovi a dlžník je povinný vrátiť tieto peniaze v dohodnutom čase. V zmluve sa uvedie tá dohodnutá doba. Napr. za tri mesiace, dňa 12.12.2012, do konca roka 2012, v lehote najneskôr do 15.8.2012… Uvedie sa i miesto plnenia, to znamená, kde má dlžník vrátiť veriteľovi požičanú sumu alebo sa môže dohodnúť, že sa peniaze budú požičiavať a vracať pripísaním na účet. Nezabudnite uviesť číslo účtu a banku, v ktorej máte účet otvorený. Samozrejmosťou je uvedenie výšky peňažnej sumy, ktorá sa požičiava a mena, v ktorej sa požičiava. Ak sa dohodnú úroky, uvedie sa v zmluve ich výška. Ak sa dohodnú úroky z omeškania (nižšie než zákonné), uvedie sa ich výška a čas i miesto ich splatenia. V neposlednom rade práva a povinnosti zmluvných strán.

V prvom rade je veriteľ povinný odovzdať, napr. peniaze, tebe ako dlžníkovi. Dlžník je povinný ich veriteľovi vrátiť. Je povinný ich vrátiť v dohodnutom čase. Je povinný vrátiť ich v takom istom množstve (bavíme sa tu iba o istine – požičanej sume, bez úrokov). A v takej istej mene, ak nie je iná dohoda. Ak je dohodnutý úrok, je povinný vrátiť i úrok, teda istinu plus ďalšie peniaze, ktoré predstavujú úrok. A veriteľ je na konci povinný vrátený dlh od dlžníka prijať. Ak je v zmluve dohodnuté, je možné vracať dlh i po častiach (v stanovených napr. mesačných intervaloch).